
- Bol centrom Liptovskej stolice, na námestí stojí starší aj novší župný dom,
- katolícky kostol sv. Mikuláša pochádza zo stredoveku, na evanjelickej fare pôsobil Michal Miloslav Hodža.
- mal prvého židovského primátora v Uhorsku, tunajšia synagóga patrí k trom najväčším na Slovensku,
- veľký počet kúrií a kaštieľov v mestských častiach – Okoličné, Palúdzka a Liptovská Ondrašová.
Čo môže spájať liptovskú šľachtu, Jánošíka, štúrovcov, židovských podnikateľov, zástancov prvej Československej republiky, autonomistu, domáceho maliara, emigrantského maliara a vynálezcu? Narodili sa alebo žili v Liptovskom Mikuláši, ktorý síce nikdy nebol kráľovským mestom ako Bratislava, Trnava alebo Levoča, ale v roku 1677 si ho zvolili za sídlo Liptovskej stolice.
Neznamená to, že sa všetky tieto osobnosti navzájom mali radi. Aj dejiny Liptovského Mikuláša však ukazujú, aké rôznorodé bolo kedysi Slovensko.
Pongrácovci a Ilešháziovci
Osada a potom mestečko sa v stredoveku vyvinuli okolo kostola, ktorý dodnes nesie meno, kto by to uhádol, svätého Mikuláša. Dostalo síce výsady organizovať trhy a jarmoky, nemalo však taký význam ako dnes. Koncom 16. storočia bola podľa pamiatkarov najväčším mestom na Liptove dnešná Partizánska Ľupča. Mala 100 obývaných domov, kým Svätý Mikuláš len 40, čo bolo menej než v Hybiach, Ružomberku alebo Vrbici.
Mikuláš v stredoveku nemal ani hradby, opevnený bol len mikulášsky kostol. V 19. storočí na tomto opevnení postavili malé obchodnícke domčeky – kramárnice. Na námestí ich však už neuvidíte, zbúrali ich v 40. rokoch pri rekonštrukcii, na ktorej sa podieľal architekt Milan Michal Harminc.

Mesto aj okolie ovládali zemianske rody. V najstaršom župnom dome na hlavnom námestí (Námestí osloboditeľov) sú v súdnej miestnosti vystavené erby troch z nich. Prvým boli Pongrácovci pôvodom z Liptovskej Ondrašovej. Ich meno nesie aj susedná kúria, dnes galéria Kolomana Sokola. Ďalším boli Okoličániovci, pôvodom z Okoličného. Obe tieto bývalé obce sú dnes súčasťou Liptovského Mikuláša a v oboch sa nachádza viacero kúrií a kaštieľov. Tretím bol rod Čemických. Obec Čemice však už neuvidíte, padla za obeť Liptovskej Mare.
Za reformácie patril kostol na námestí evanjelikom. Kázal v ňom Juraj Tranovský, ktorý tam je pochovaný. S rekatolizáciou si zas môžete spojiť bývalý kláštor, dnešné múzeum jaskyniarstva.
V najstaršom župnom dome sídli Múzeum Janka Kráľa. V skutočnosti je múzeum zamerané skôr na históriu mesta. Radikálnemu štúrovskému básnikovi, ktorého prezývali Divný Janko, je venovaná len časť jednej izby. Vo vstupnej klenbe sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že budova slúži ako župný dom od roku 1713 a ako prvý v zozname županov je uvedený Mikuláš Ilešházi.
Jánošík a Hodža
Tradične sa uvádzalo, že v tomto dome súdili aj Jánošíka, no historik Ferdinand Uličný sa domnieva, že to bolo skôr v susednej Pongrácovskej kúrii. Múzeum však má v pivnici nainštalovanú Jánošíkovu mučiareň.
Popravu Jánošíka zas pripomína pamätník s hákom v lokalite Šibeničky na okraji mesta. Susedný bilbord pozýval na oslavy, svadby a smútočné posedenia.

V Palúdzke na kaštieli nazývanom Vranovo pretrval nápis Jánošíkovo väzenie, hoci nie je isté, či tam zbojníka naozaj väznili. Kedysi bolo v tomto kaštieli múzeum, ale budovu zreštituovali a muselo sa odsťahovať.
Neďaleko hlavného Námestia Osloboditeľov nájdete minievanjelickú štvrť z čias, keď sa protestanti mohli opäť aktivizovať po Tolerančnom patente Jozefa II. Kostol pochádza z 18. storočia, na susednej fare pôsobil Michal Miloslav Hodža. Práve preto v Mikuláši vznikli v 40. rokoch 19. storočia spolok Tatrín a Mikulášske žiadosti.
Oproti Hodžovej fare stojí budova bývalej evanjelickej školy, v ktorej učil maliar Michal Peter Bohúň, jeden z najklasickejších slovenských portrétistov. Maľoval aj Janka Francisciho, ktorého si české vydavateľstvo Lidové noviny vybralo na titulku Dejín Slovenska. Školu by však už nespoznal, výrazne ju prestavali za socializmu na účely galérie, ktorá nesie Bohúňovo meno.
Galéria patrí k väčším na Slovensku, za hodinu si ju poriadne prezrieť nestihnete, ako som zistil na vlastnej koži.
Isaac Diener a Armin Stark
Liptovský Mikuláš sa nám zo školských lavíc môže spájať s Hodžom, Tatrínom či Mikulášskymi žiadosťami, no v 60. rokoch 19. storočia mal prvého židovského primátora v Uhorsku Isaaca Dienera. Uhorský lexikón obcí ukazuje, že v roku 1880 bolo v meste 869 židov (teda takmer polovica z 1854 obyvateľov). Evanjelikov bolo 511 a katolíkov 461. Za prvej republiky bolo židov zhruba tretina z celkového počtu 3100 obyvateľov.

Viaceré domy na námestí slúžili ako obchody židovských podnikateľov. So židovskou komunitou sa spája aj hotel Royal (neskôr Európa), liehovar Armina Starka (jeho nepriamym pokračovateľom je dnešný St. Nicolaus), prvá elektráreň na Liptove (Starkova) či Liptovská úverná banka.
Synagóga v Liptovskom Mikuláši je tretia najväčšia na Slovensku a do dnešnej podoby ju prestaval architekt Lipót Baumhorn. Teda ten istý architekt, ktorý projektoval aj jednu z najznámejších synagóg na Slovensku v Lučenci. Zle, naopak, dopadol židovský cintorín, ktorý za komunizmu zlikvidovali. Oficiálne sa odvolali na stanovisko hygienikov. Toto je netypické – na Slovensku typicky za komunizmu búrali synagógy, ale židovské cintoríny obvykle nechávali tak.
Aurel Stodola a Koloman Sokol
Liptovský Mikuláš prispel aj k vzniku prvej Československej republiky. Pomohol tomu príchod Vavra Šrobára na demonštráciu pred Čiernym orlom v máji 1918, čo vyústilo do vzniku mikulášskej rezolúcie. Spisovateľ Martin Rázus, narodený v pôvodne samostatnej obci Vrbica, kde má svoj pamätný dom, bol zas predsedom autonomistickej SNS. Za prvorepublikových čias bola táto strana ešte silne evanjelická, spolupracovala však s Hlinkovou HSĽS. V roku 1922 až 1928 bol tiež Mikuláš jedným zo šiestich sídel župy na Slovensku, tento systém sa však neudržal.
Počas druhej svetovej vojny židovské obyvateľstvo deportovali do vyhladzovacích táborov a kto tieto časy prežil, neskôr emigroval, ako napríklad pravnuk Armina Starka, Peter. Oslobodzovanie Liptovského Mikuláša od nacistov patrilo po Dukle k najväčším vojenským operáciám na území Slovenska. Generál Ján Iľanovský spomínal, že náčelník štábu Bohumír Lomský označil Mikuláš za krcálek a očakával rýchle oslobodenie. Nakoniec sa o mesto bojovalo dva mesiace a československá armáda ho spolu so sovietskou dobýjala na dvakrát.

Na vrchu Nicovô, kde sa Nemci bránili, dnes stojí vojenský cintorín, ktorý je podľa mesta najväčším vojnovým cintorínom československých vojakov na území bývalého Československa. Spolu ich je tam pochovaných 1369 vrátane povstalcov, ktorí bojovali inde na Orave alebo Liptove.
Za socializmu sa v roku 1960 Mikuláš, už bez prívlastku „Svätý“, stal jediným okresným mestom na Liptove. Poznačili ho „veľkoplošné asanácie“ a „nová veľkoobjemová výstavba“. Namiesto jednej z kúrií vyrástol dom armády, južne od historického jadra postavili cestu prvej triedy, pričom odstránili zadné trakty domov z historického jadra, opisujú pamiatkari v dokumente o pamiatkovej zóne.
Výstavba Liptovskej Mary síce Mikuláš priamo nezasiahla, no „vytopencov“ zo zaplavených obcí sťahovali na mikulášske sídliská.
Uprostred panelákov sa ocitol aj dom, kde žil vynálezca Aurel Stodola (1859-1942). Je to jeden z emigrantov, ktorý sa stal slávnym vďaka svojmu pôsobeniu v zahraničí. Okrem príspevku k vzniku tepelného čerpadla skonštruoval aj mechanickú ruku pre invalidov z prvej svetovej vojny a ako učiteľa si ho vážil Albert Einstein.
V Mikuláši sa narodil ešte tvorca mechanického pera Slavoljub Penkala (1871-1922), známy sa stal však až v chorvátskom Záhrebe. Chorváti ho v ankete týždenníka Nacional označili za 42. najväčšiu osobnosť. Mimochodom, tréner Miroslav Blažević, ktorý priviedol chorvátsky tím k bronzovej medaile na majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1998, skončil až za ním.

Ďalším emigrantom bol výtvarník Koloman Sokol (1902-2003). Narodil sa v krčme, ktorá dodnes stojí pri železničnej stanici, no po pomerne ťažkom detstve žil v Košiciach (pôvodne ako mäsiar), v Prahe (kde našiel zástancu v Maxovi Švabinskom), v Mexiku a USA. Kým Bohúň bol preferovaný maliar, o Sokolovi sa za socializmu veľa hovoriť nemohlo. Do Mikuláša sa síce po vojne vrátil, odmietol sa však prispôsobiť novej realite a vydržal tam len do roku 1948. Potom odišiel nadobro do zámoria.
Väčšej úcty sa dočkal až po roku 1989, keď mesto získalo viaceré jeho diela a zriadilo mu v pongrácovskej kúrii na námestí galériu.
Návštevníci v nej majú možnosť oboznámiť sa so Sokolovými grafikami, koňmi, býkmi či psom Sambom, ktorého menom sa výtvarník v žiali nad jeho smrťou podpisoval.
Na jednom z jeho diel si možno všimnete poznámku „Nevyhadzovať“. Tak to je aj s mnohými historickými budovami, ktoré sa v Mikuláši zachovali. Ak ich nezbúrali, sú tým najkrajším, čo mesto má.
Pramene:
…mikulas.sk
…Výstavy Múzea Janka Kráľa, Galérie Kolomana Sokola a Liptovskej Galérie P. M. Bohúňa
…Dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej zóne v Liptovskom Mikuláši
…Andrea Kleine: Starý otec založil v Liptovskom Mikuláši rafinériu liehu, pred fašistami sa ukrývali v jaskyni, Peter Stark ušiel do USA (Denník N, 2022)
…Daniel Vražda: Velitelia si mysleli, že oslobodenie Mikuláša bude jednoduchšie (Denník N, 2015)
…Jana Močková: Keď sa pre výstavbu Liptovskej Mary museli vysťahovať, na žiaľ nebol čas. Pocit traumy sa u „vytopencov“ začal vyplavovať až po rokoch (Denník N, 2025)
…Beáta Chrenková: Nikto nevie, kde Jánošíka súdili, ani kde ho obesili (rozhovor s Ferdinandom Uličným, MY Liptov, 2010)
…Ľubica Stančíková: Jánošíka pred popravou väznili vo Vranove. Vôbec to tak nemuselo byť (MY Liptov, 2022)
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Opakované osobné návštevy
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Liptovskom Mikuláši
- Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
- Múzeum Čierny orol (Liptovské múzeum)
- Múzeum Janka Kráľa (starý župný dom, história mesta a Mikulášska mučiareň)
- Synagóga (MJK)
- Kostol sv. Mikuláša
- Evanjelický kostol
- Hodžova fara (MJK)
- Rodný dom Rázusovcov (MJK)
- Expozícia poštového holubárstva (MJK)
- Liptovská galéria P. M. Bohúňa
- Galéria Kolomana Sokola
- Ilusia (optické klamy)
- Kostol sv. Petra z Alkantry v Okoličnom
Zaujímavé články o Liptovskom Mikuláši
- O konci kultúrneho centra Diera do sveta (Denník N, 2026)
- Prehliadka Liptovského Mikuláša so sprievodkyňou (Denník N, 2025)
- O krvavom príbehu Jánošíka (Denník N, 2025)
- O vysídlencoch zo zatopených dedín (Denník N, 2025)
- Prečo za druhej svetovej vojny oslobodzovali Liptovský Mikuláš dvakrát (Denník N, 2015)
- O rodine Starkovcov, ktorá založila liehovar a elektráreň (Denník N, 2022)
- Ako Vrbicu nahradili paneláky (MY Liptov/Sme, 2017)
- Rozhovor s historikom Ferdinandom Uličným o súde s Jánošíkom (MY Liptov/Sme 2010)
- O obnove Stodolovej vily (MY Liptov/Sme 2017)
- Liptovský Mikuláš na historických fotografiach a pohľadniciach (stránka na Facebooku)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2022 a 2025. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, zásad ochrany pamiatkovej zóny, Galérie P.M. Bohúňa, NBS, Múzea Janka Kráľa, slovenskehrady.sk, farnosti Palúdzka a webov spolokseptentrio.sk a okolicne.szm.sk.





























































































