Synagóga od Lipóta Baumhorna, najväčšia na Slovensku.
  • Veľké množstvo secesných a eklektických domov z 19. a 20. storočia,
  • za prvej republiky patril medzi desať najväčších miest na Slovensku,
  • najväčšia synagóga na Slovensku (obklopená panelákmi, ale nakoniec zachránená),
  • kaštiele v pridružených obciach.

Medzi mestami na juhu Slovenska sa Lučenec zaraďuje medzi tie historickejšie. Zdobené meštianske domy síce nemajú stredoveký pôvod, čo sa týka secesnej alebo eklektickej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia však Lučenec patrí k slovenskej špičke. Mesto je centrom novohradského regiónu, už z diaľky sa dá rozpoznať vďaka vysokej veži kalvínskeho kostola s typickým kohútom, ktorej konkurujú lučenecké mrakodrapy. Tunajšia židovská synagóga je najväčšia na Slovensku.

Lučenec bol v stredoveku jedným z mnohých zemepanských mestečiek. Patril viacerým šľachtickým rodom, najznámejší z nich boli zrejme Lošonciovci, ktorých meno dodnes nesie (po maďarsky sa nazýva Losonc). Podobne ako celý región sa v 16. storočí stal súčasťou Osmanskej ríše. V druhej polovici 19. storočia sa už prehupol medzi významnejšie mestá na Slovensku s rozvinutým priemyslom a obchodom. Za prvej republiky patril medzi desať najväčších miest na Slovensku, bol napríklad väčší než Banská Bystrica alebo Trenčín. Miestne obchody a trhy mali v tomto období dobrú povesť a vraj sa hovorilo, že v Lučenci sa dá zohnať i to, čo nie je v Prahe.

Na začiatku tohto rozvoja však stála tragédia. V roku 1849 zapálili mesto vojská ruského cára pri vojenských akciách proti kossuthovskej revolúcii v Uhorsku. Takmer celé mesto bolo treba postaviť odznova a aj preto sa v Lučenci dá len ťažko nájsť budova staršia ako 150 rokov. A ak existuje, takmer určite je výrazne prestavaná.

Meštianske domy na ulici T. G. Masaryka

Stred mesta tvorí viacero ulíc s poschodovými budovami. Na centrálnom Kubínyiho námestí a s ním spojenej Kármánovej ulici sa nedá prehliadnuť kalvínsky kostol z polovice 19. storočia. Jeho veža meria viac ako 60 metrov. O niečo nižší je katolícky kostol, ktorý pochádza z 18. storočia. Podobný vek má aj fara. Meštiansky dom, v ktorom sídli Novohradské múzeum, pochádza zo začiatku 19. storočia. Na námestí sa dá všimnúť aj budova bývalej dievčenskej školy či niekdajšie banky. V jednej z nich je umiestnená knižnica.

Z námestia vidieť radnicu a jednu z najväčších starých budov v meste – redutu. Pochádza z polovice 19. storočia, keď sa mesto vzmáhalo po požiari. Na námestie nadväzujú všetkými smermi ďalšie ulice s poschodovými meštianskymi domami. Patrí medzi ne Masarykova, Vajanského a Kármánova. Na týchto uliciach a v ich okolí stoja viaceré historické budovy škôl a úradov – napríklad bývalé gymnázium na Kármánovej či súd na Herzovej. Evanjelický kostol, tiež z 19. storočia, stojí spolu s bývalým učiteľským ústavom na bočnej ulici Komenského.

Keďže Lučenec bol zemepanským mestečkom, nechýba tu niekoľko kaštieľov miestnej šľachty. Na Fiľakovskej ceste neďaleko námestia stojí schátraný kaštieľ rodiny Szilassyovcov pôvodne zo 17. storočia. Hneď pri vjazde do Lučenca z hlavnej cesty medzi Zvolenom a Košicami motoristov víta bývalý kaštieľ Prónayovcov v časti Opatová. Neďaleko neho sa v súkromnej záhrade rozpadá ďalší kaštieľ, z ktorého v čase mojej návštevy v roku 2023 už v podstate zostali len obvodové múry a aj tým veľmi akútne hrozil kolaps. Do tretice, kaštieľ na kopci predstavuje dominantu ďalšej časti Lučenca – Malej Vsi. A nakoniec, ešte jeden kaštieľ využíva domov sociálnych služieb v Dolnej Slatinke.

Szilassyho kaštieľ

Neodmysliteľnou súčasťou Lučenca bola až do obdobia druhej svetovej vojny židovská komunita. Synagóga na okraji centra mesta pochádza z obdobia prvej republiky a projektoval ju známy architekt Lipót Baumhorn. Napriek tomu, že značne schátrala a hrozilo jej zbúranie, podarilo sa ju zachrániť a sprístupniť. Vystavili v nej aj Memento Petra Kalmusa – 70-tisíc kameňov obalených medeným drôtom na pamiatku každého z deportovaných židov. Dielo tvoril viac než 20 rokov.

Okrem toho sa v Lučenci dodnes zachovali dva židovské cintoríny. Väčší z nich na Vajanského ulici. V prípade, že je zatvorený, dá sa spoza mreží vidieť aspoň historická márnica.

Pomerne výrazne mesto poznačil socialistický režim. Historické pohľadnice dokumentujú desiatky zaujímavých budov, ktoré zbúrali, aby uvoľnili miesto panelákom a parkoviskám. Neprežili napríklad storočné budovy hotela, kina, ortodoxná synagóga z prvej republiky či zaujímavá budova so vstupnou bránou do kasární. Zmenilo sa aj zloženie priemyslu – za Uhorska živili Lučenčanov parný mlyn či továrne na smaltovaný riad, za socializmu to bolo ZŤS, nábytkárne Mier, Obkladačky či Ipeľské tehelne.

Lučenec bol a do veľkej miery aj zostal národnostne zmiešaným mestom. V porovnaní s neďalekým Fiľakovom majú na obyvateľstve mesta výrazne väčší podiel Slováci (80 percent), maďarská národnosť je zastúpená ôsmimi percentami.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Lučenci

Zaujímavé články o Lučenci

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z rokov 2024 a 2023. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, dokumentu o pamiatkovej zóny a objektoch vytypovaných na vyhlásenie za pamiatku, historických pohľadníc a stránky IAJGS.