
- Veľká časť historických kúpeľných domov, hotelov či viliek pochádza z 19. a prvej polovice 20. storočia, keď v kúpeľoch pôsobila rodina Winterovcov,
- pôvodné Piešťany s kostolom sv. Štefana z 19. storočia sú dnes tichou štvrťou a od kúpeľov sú vzdialené,
- priemyselné pamiatky reprezentuje elektráreň neďaleko železničnej stanice a mlyn.
Skúste si predstaviť, že by dnes do niektorých slovenských kúpeľov chodili americké herecké hviezdy, členovia kráľovských rodov z Európy, indickí hodnostári, nositelia Nobelovej ceny za literatúru alebo známi maliari. Za prvej Československej republiky sa to podarilo rodine Winterovcov v Piešťanoch. Jasné, dnes je život pohodlnejší a lekárska veda ďalej, ale takéto postavenie vo svete už mesto nemá.
Kolonádový most, Barlolámač, kúpeľné domy a hotely sa v Piešťanoch spájajú najmä s Winterovcami. Barlolámač bol pre Winterovcov najprv svetovou marketingovou značkou a registrovanou známkou. Až potom sochár Robert Kühmayer, autor bratislavskej Kačacej fontány, vytvoril známu sochu, ktorá stojí pred mostom.
Piešťany patria k mestám, ktorých historické centrum vzniklo pomerne nedávno. Platí to, ak hovoríme o ich kúpeľnej časti, pôvodne samostatnej dedine Teplice. Staré Piešťany totiž boli a sú od dnešného kúpeľného centra mesta vzdialené. V stredoveku patrili miestnym zemepánom, napríklad Mikulášovi Kontovi, Thurzovcom alebo Forgáčovcom, Erdődyovci ich získali rovnako ako Hlohovec v roku 1720.
Dnes je to tichá a pokojná časť mesta s rodinnými domami a kostolom svätého Štefana z rokov 1831-32. Turisti tam príliš nechodia, hoci na Detvianskej ulici sa zachovali zvyšky stredovekého kláštora. Hovoria o ňom ako o najstaršej murovanej stavbe Piešťan. Objavili tam aj hrob muža so striebornou mincou z čias Ondreja II. (1205 – 1235) a skamenelinou amonita, vyhynutého prehistorického hlavonožca.

Pokiaľ ide o kúpele, v stredoveku a začiatkom novoveku tam veľa postaveného nebolo, aj keď správca spišskej komory Juraj Wernher zmieňoval liečivé účinky tamojších prameňov v roku 1549.
Ako to v Piešťanoch vyzeralo v 17. storočí, sa dozvedáme z opisu českého emigranta Adama Trajana z Benešova, ktorý bol farárom v neďalekých Drahovciach. V básni píše o „vode horúcej“ „z hlbokých zeme žíl“, ktorou sa zapĺňajú „len jamy malé“. K týmto jamám, “kde komu vôľa, v štrku a piesčinách“, podľa neho každý mohol prísť a zotrvať tam, koľko chcel.
A keby mal niekto záujem o ubytovanie? „Navôkol chatrče biedne len, tmavé, držané kolom (ani to utajiť nemôžem v svojich veršoch),“ básnil Adam Trajan. Chatrče však považoval za milé aj pánom.
Medzi týchto pánov patrili napríklad palatíni Štefan Ilešházi, Stanislav Turzo alebo kardinál Peter Pázmaň. Palatín bola druhá najvýznamnejšia funkcia v uhorskom štáte po kráľovi. Pázmaň bol jednou z hlavných tvárí protireformácie.
Od roku 1720 patrili Piešťany, Teplice aj pramene spomínaným Erdődyovcom. Veľa sa toho spočiatku nemenilo, až v roku 1778 dal Ján Nepomuk Erdődy postaviť prvý drevený kúpeľný objekt. Bývalo sa naďalej u sedliakov. Začiatkom 19. storočia možno navštívil kúpele skladateľ Ludwig van Beethoven, ktorý býval v kaštieli v Dolnej Krupej.
Za Jozefa Erdődyho sa kúpeľoch liečili vojaci po napoleonských vojnách a namiesto drevených stavieb postavili klasicistické kúpeľné budovy. (Volajú sa, neprekvapivo, Napoleon a nájdete ich na Kúpeľnom ostrove, no vyzerajú už trochu inak ako počas ich vzniku.)

Ak by ste prišli do kúpeľov v tomto období, možno by vám okrem pobytu v horúcej vode púšťali žilou alebo prikladali pijavice. Strojčeky na púšťanie žilou ostatne uvidíte aj v piešťanskom balneologickom múzeu v budove Kúpeľnej dvorany. Vedeckejšie metódy priniesol až lekár František Ernest Scherer. V Piešťanoch pôsobil v rokoch 1829 až 1879 a na dnešnej Teplickej ulici založil Vojenský kúpeľný ústav.
Ešte väčšie zmeny však mali len prísť. V roku 1889 získal kúpele do nájmu Alexander Winter. Až za jeho obdobia, a potom za jeho synov Ľudovíta a Imricha, vznikla veľká časť toho, čo je dnes v Piešťanoch pekného. Je to napríklad bývalý Kursalon, dnes Kúpeľná dvorana s múzeom, Zelený strom so secesnou fasádou a predovšetkým hotel Thermia Palace s kúpeľným domom Irma, ktoré stihli dokončiť pred prvou svetovou vojnou.
Pre kúpeľných hostí bol nový hotel luxusom, rád do neho chodieval napríklad bulharský cár Ferdinand a v roku 1917 ho tam navštívil nemecký cisár Wilhelm II. a rakúsko-uhorský Karol I., aby rokovali o pokračovaní vojny. O dva roky neskôr už ani jeden z nich žiadnej krajine nevládol. Do Piešťan nechodil za vojny len Ferdinand, liečili sa tam aj tisícky rakúsko-uhorských vojakov.
Winterovci sa rozhodli spolupracovať aj s novou Československou republikou, aj keď Ľudovít Winter napísal, že bol vychovaný v duchu maďarskom a slovenskú reč neovládal. Okrem rozvoja kúpeľov založili v Piešťanoch muzeálnu spoločnosť, na ktorej sa podieľali aj českí odborníci. Pre nové múzeum získali veci po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, o ktorom pripravili výstavu.
Múzeum fungovalo tak ako dnes v Kúpeľnej dvorane. V kúpeľnom dome Irma si návštevníci mohli pozrieť zbierku barlí, ktoré tam zanechali pacienti. Bahno z Piešťan sa dalo aj kúpiť zabalené do kocky či takzvaného kompresu a opakovane používať doma.
Známy Kolonádový most od Emila Belluša postavený v roku 1933 nebol ani zďaleka jedinou stavbou z obdobia prvej Československej republiky. Funkcionalistické hotely Excelsior a Eden navrhol piešťanský architekt Pavel Weisz, ktorý neskôr zomrel počas SNP. Sochu Barlolámača zverili Robertovi Kühmayerovi.

Pre tohto nemecky hovoriaceho bratislavského umelca to bola za prvej republiky zrejme prvá verejná zákazka.
Príchod nového niekedy znamená úpadok starého podnikania. V Piešťanoch sa to týkalo takzvaných infanteristov. Títo ľudia vozili kúpeľných hostí vo vozíkoch pripomínajúcich kočiare, ktoré sami ťahali za oje. Ťažili však pôvodne z toho, že na kúpeľnom ostrove neboli hotely a hostí tam bolo treba doviezť z domov, kde boli ubytovaní. Keď však postavili Thermiu, tento dôvod zanikol.
Do mesta sa sťahovali aj umelci. Janko Alexy chcel v Piešťanoch vytvoriť celú umeleckú kolóniu, čo sa mu však nepodarilo a nakoniec odišiel do Bratislavy. Neskôr býval v štvrti Floreát básnik Ivan Krasko.
Za Uhorska a prvej republiky Piešťany navštívila Selma Lagerlöfová, švédska spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny, americká hviezda nemého filmu Lillian Gish či vládca z indického Bhópálu. Maliar Alfons Mucha vytvoril pre Thermiu obraz, ktorý v roku 2000 vyrezali z rámu a ukradli. Poškodené dielo sa napokon do Piešťan vrátilo, česká polícia zadržala dvoch mužov, ktorí sa ho snažili v Brne predať.
Piešťany mali už aj letisko, za prvej ČSR však stále neboli mestom. Teda, oficiálne. Toho sa dočkali až v roku 1945.
Počas Slovenského štátu kúpele vyvlastnili. Pacientmi boli nemeckí vojaci a Slováci, ubytované boli aj nemecké deti. Ľudovít Winter, ktorý mal židovský pôvod, skončil v tábore v Seredi a neskôr v Terezíne.
Do Piešťan sa nakoniec vrátil a jeho firma Panvita ešte stihla pred zoštátnením vyvinúť známy BB puding či keksy Indian. Aj o tento podnik ho však obrali. Človek, ktorý vybudoval popredné európske kúpele, napokon sám skončil po úraze ako invalid. Komunisti mu nechceli priznať riadny invalidný dôchodok, dožil sa však takmer 97 rokov.

Po roku 1948 sa kúpele aj mesto menili na socialistický obraz. Neznamená to, že sa úplne všetko zdemolovalo. Kolonádový most zničený za vojny v 50. rokoch obnovili a Piešťany dostali štatút kúpeľného mesta. Postavili liečebné domy Balnea Palace, Balnea Splendid a Balnea Grand. Vznikli podniky Chirana, Tesla, ČSAD či Povodie Váhu. Dom umenia od Ferdinanda Milučkého je dnes vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Zároveň však komunisti zbúrali budovy, ktoré by dnes boli pamiatkami tiež, napríklad Kúpele Františka Jozefa pripomínajúce divadlo. Pamiatkový úrad v dokumente o piešťanskej pamiatkovej zóne píše o veľkoplošných asanáciách, ktoré zmenili siluetu Piešťan.
Dnes už Piešťany uvidíme len s tou zmenenou siluetou. Dá sa aspoň dúfať, že sa podarí zachrániť bývalý hotel Royal, neskôr Slovan, zo začiatku 20. storočia, a že nedopadne ako hotel Lipa z približne rovnakého obdobia, ktorý takmer celý zbúrali. „Ak chcete niečo postaviť, najprv to musíte rozobrať. Teraz múry zakonzervujeme a na jar začneme stavať. Hotel plánujeme dokončiť do roku 2015,“ tvrdil majiteľ Roman Ruhig v článku denníka Plus jeden deň v roku 2013. Nestalo sa tak ani dlhé roky potom.
Pozitívne je, že v Piešťanoch stále existujú desiatky budov chránených ako pamiatky alebo aspoň ako mestské pamätihodnosti. „Prelom 20.a 21.storočia je v znamení rekonštrukcií historických objektov, hlavne kúpeľných domov na Kúpeľnom ostrove,“ napísal v už zmienenom dokumente pamiatkový úrad.
Článok o Piešťanoch by sa preto nemal skončiť len frflaním. Ako napísal Adam Trajan:
„Ak dáky čitateľ azda smial by sa nad mojím veršom, nechcem sa brániť, veď správne je zavrhnúť zlé.
Schopný je vytvoriť lepšie? Zaslúži pochvalu za to! Kto však len haniť vie, chválu si nezaslúži.“
Pramene:
…Rudolf Bottan: Piešťany, informátor pre návštevníkov. Alfa-press, Bratislava 1995.
…Marián Klčo: Okres Piešťany, stručná história a erby miest a obcí. Balneologické múzeum v Piešťanoch, Piešťany 1999.
…Eugen Jurisa, Ivan Ondrejkovič: Piešťany. Osveta, Martin 1983.
…Eva Čobejová: Kúpeľný príbeh pána Ľudovíta. .týždeň, 2008 (podľa knižky Ľudovíta Wintera: Spomienky na Piešťany, Balneologické múzeum, 2001)
…Rudolf Sivý: Zabudnutá história: Ľudské taxíky fungovali na Slovensku vyše sto rokov, boli iba v jedinom meste. Aktuality.sk, 2021
…Martin Palkovič: Od piešťanského stretnutia troch cisárov ubehlo sto rokov. Zpiestan.sk, 2017
…Pavol Machovič: Ukradnutý Mucha sa vrátil do Piešťan. Pravda, 2006
…Hanba Slovenska: Z piešťanského secesného hotela ostalo polorozpadnuté torzo, Plus jeden deň, 2013
…Adam Trajan-Benešovský: Uzdravujúce piešťanské kúpele. zlatyfond.sme.sk
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej zóne v Piešťanoch
…Zoznam piešťanských pamätihodností
…Expozície a výstavy Balneologického múzea Imricha Wintera
…Opakované osobné návštevy
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Piešťanoch
- Kúpeľná dvorana (Balneologické múzeum Imricha Wintera)
- Vila dr. Lisku (Balneologické múzeum Imricha Wintera)
- Pamätná izba Ivana Kraska (Balneologické múzeum Imricha Wintera)
- Vojenské historické múzeum Piešťany (Vojenský historický ústav, dlhodobo zatvorené)
- Gitarové múzeum
- Elektrárňa Piešťany
- Výstavné siene MsKs Piešťany
- Arta (kultúrne centrum)
Zaujímavé články o Piešťanoch
- Historické fotografie Piešťan (Sme, 2019)
- Odkiaľ pochádzali Winterovci (MY Levice/Sme, 2011)
- O ľudských taxíkoch v Piešťanoch (Aktuality, 2021)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2024 až 2026 a 2019. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, Piešťanského informačného centra, hotela Pavla a gymnázia sv. Michala.







































































































