Senec - o mestách.sk

*Turecký dom s múzeom je zrejme najznámejšou pamiatkou Senca.*

Bývalé zemepanské mesto, medzi hlavné pamiatky patrí renesančný Turecký dom a synagóga,
za Márie Terézie v meste fungovala hospodárska škola Collegium oeconomicum.

Senec patrí najmä v lete medzi najviac navštevované mestá Slovenska. Dôvodom nie sú historické pamiatky, ale rekreačný areál Slnečné jazerá či akvapark. Historické jadro veľmi ovplyvnili komunistické prestavby, pomerne veľa hodnotných budov zmizlo aj po revolúcii. Stále však upúta zrekonštruovaný renesančný Turecký dom, synagóga alebo takmer úplne neznáma pamiatka Senca Veľký Štift, v ktorom v časoch Márie Terézie sídlila ženská polepšovňa s textilnou manufaktúrou.

V stredoveku aj v novoveku patril Senec rôznym šľachtickým rodom, posledným z nich boli Eszterházyovci. Senec bol jedným z typických trhových zemepanských mestečiek, kde sa obchodoval tovar z okolia. Nemeckí kolonisti v stredoveku používali pre Senec pomenovanie Wartberg. Za Márie Terézie tu niečo vyše desať rokov fungovala vyššia hospodárska škola Collegium oeconomicum, ktorá mala viac ako regionálny význam. V roku 1776 však vyhorela a do Senca sa už nevrátila.

Koncom Rakúsko-Uhorska a za prvej republiky bol Senec prevažne maďarským mestom. Po druhej svetovej vojne sa však pomer národnostných síl výrazne otočil v prospech Slovákov. Úlohu hrala aj výmena obyvateľstva. Do Senca prišli evanjelici z obce Pitvaroš a v 50. rokoch si postavili v meste aj kostol podľa projektu architekta Emila Belluša.

Hlavné námestia v strede mesta, Mierové námestie a Námestie 1. mája, sú typickým príkladom, ako bývalý režim dokázal z veľkej časti zničiť historický charakter mestečka. Časť meštianskych domov ešte stále na námestí stojí, ďalšie však boli zbúrané pri výstavbe kultúrneho strediska či nákupného strediska. Podobný osud mali aj niektoré domy na Lichnerovej ulici.

Dominatnou námestia je morový stĺp, pranier zo 16. storočia a židovská synagóga. Miestna komunita si ju postavila začiatkom 20. storočia a patrí medzi najkrajšie na západnom Slovensku. Za komunizmu značne schátrala, v ľavej spodnej časti už boli hranaté okná namiesto okrúhlych. Bratislavský kraj ju však zrekonštruoval.

*Synagóga zo začiatku 20. storočia sa dočkala rekonštrukcie.*

Židia mali v Senci pochopiteľne aj svoj židovský cintorín. Keď som navštívil Senec v roku 2008, nájsť ho a dostať sa naň bol celkom oriešok. Z ulice nebolo vidieť nič iné, len vysoký múr a zamknutú bránu. Medzičasom však plot vymenili za taký, cez ktorý je dobre vidieť.

Peknou a zrekonštruovanou pamiatkou Senca je renesančná zemepanská kúria známa ako Turecký dom. Mesto tam zriadilo múzeum. Ozdobou budovy je okrúhla nárožná bašta, ktorá prezrádza, že budova mala v časoch tureckých a stavovských vojen aj obrannú funkciu. Opačným smerom sa dá nájsť pôvodne stredoveký kostol sv. Mikuláša, ktorý stojí na malej vyvýšenine neďaleko cintorína. Súčasný vzhľad kostola poznamenali neskoršie prestavby.

Zatiaľ čo Turecký dom na hlavnej dopravnej tepne neprehliadne zrejme ani najmenej všímavý návštevník Senca, úplne iným prípadom sú budovy Veľkého Štiftu na okraji mesta. Využívajú sa aj ako sklad. Okrem už spomínanej polepšovne sa areál neskôr využíval ako vojenská škola.

Ani po revolúcii sa viacerým pamiatkam Senca nedostalo lepšieho osudu ako za komunizmu. V roku 2008 stálo napríklad už len prázdne miesto po semenársko-šľachtiteľskom ústave z 19. storočia neďaleko železničnej stanice. Kroky turistov od stanice smerujú skôr opačným smerom – do akvaparku alebo na Slnečné jazerá.

Slnečné jazerá sú vlastne tiež pamätihodnosťou, aj keď to na prvý pohľad nevidno. Vznikali ešte za Uhorska, keď sa bagroval štrk na výstavbu železničnej trate medzi Bratislavou a Budapešťou, a kúpalo sa tam už za prvej republiky.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Senci