Stará Ľubovňa - o mestách.sk

Viac ako tristo rokov bola centrom poľskej moci na zálohovanom Spiši,
námestie má zachované meštianske domy a pôvodne stredoveký kostol,
pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza skanzen s dreveným kostolom z obce Matysová.

Máloktoré slovenské mesto má dejiny tak úzko späté s Poľskom ako Stará Ľubovňa. Viac ako tristo rokov bola centrom poľskej moci na zálohovanom Spiši. Zo stredoveku si zas odniesla históriu kráľovského mesta a na neďalekom kopci stojí zachovaný a navštevovaný hrad.

Historické centrum sa dnes obmedzuje najmä na námestie. Má tvar obdĺžnika, čo je na Spiši typickom svojimi šošovkovitými námestiami výnimka. Mikulášsky kostol uprostred má stredoveký pôvod, jeho vonkajšok i vnútro však prestavali v barokovom štýle.

Meštianske domy sú takmer všetky pôvodné, dva z nich majú zachované aj arkády. Časť domov má stredoveký pôvod, iné pochádzajú zo 17., prípadne 18. storočia. Nedá sa prehliadnuť, že pôvodné jadro mesta stojí na malom vŕšku, takže všetky cesty na námestie vedú do kopca.

V okolí námestia je to už z historickými pamiatkami horšie. Stará Ľubovňa bola za socializmu okresným mestom, ktoré sa dosť prestavovalo, takže niektoré ulice zmizli v prospech panelákov, nových obchodných domov alebo úradov. Pôvodné remeselnícke domy v radovej zástavbe stále možno nájsť na Garbiarskej alebo Farbiarskej.

Hrad stojí na kopci nad mestom. Práve na ňom sídlili v čase zálohovania spišských miest (1412 – 1772) vrátane Starej Ľubovne poľskí miestodržitelia. Koncom 16. storočia získal tento úrad rod Lubomirských, predtým sa starostovia striedali.

Historici poznamenávajú, že zálohovanie miest Poľsku, ktoré má na svedomí Žigmund Luxemburský, nebolo pre ich obyvateľov až také nevýhodné. Poplatky síce smerovali Poliakom, politicky však stále patrili Uhorsku. Často si zálohované mestá vedeli navyše vydobyť výsady od oboch krajín, čo im udržalo mestskejší charakter ako mestá, ktoré zostali v Uhorsku a neskôr ich ovládli zemepáni.

Dá sa poznamenať, že aj v skorších obdobiach v čase vytvárania stredovekého uhorského štátu patrila Stará Ľubovňa spolu s Podolíncom cirkevne i administratívne k poľskému kráľovstvu, až neskôr ju ovládlo Uhorsko.

Neprehliadnuteľnou časťou hradu je najmä veža, v zachovaných častiach sídli múzeum. Pešo je k tejto dominante Starej Ľubovne z centra pomerne dlhá prechádzka. Cestou stojí za pohľad budova bývalého soľného skladu z 18. storočia pripomínajúca šľachtické sídlo, ktorým neskôr aj skutočne bola. Okrem toho sa pod hradom nachádza skanzen s drevenicami a ľudovými domami, ako aj dreveným kostolíkom preneseným z Matysovej.

S koncom poľského zálohu Spiša, ktorý získala späť Mária Terézia, sa pre Starú Ľubovňu zároveň uzavrelo obdobie, keď bola centrom širšieho regiónu. Hlavným mestom novovytvorenej provincie spišských miest sa stala Spišská Nová Ves. V 19. storočí v dobe priemyslu a modernizácie sa darilo skôr iným mestám a keď sa v roku 1968 stala Stará Ľubovňa znovu okresným mestom, bolo to vnímané najmä ako pomoc ekonomicky zaostalému regiónu.

Práve preto má Stará Ľubovňa minimum pamiatok z 19. alebo začiatku 20. storočia. Jednou z nich je židovský cintorín na okraji mesta pri rómskej osade. Podobne ako takmer v ktoromkoľvek slovenskom meste aj v Starej Ľubovni žila v tomto období židovská komunita. Synagóga padla za obeť socialistickým prestavbám.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Starej Ľubovni