Turčianske Teplice - o mestách.sk

V centre nájdete kúpeľné budovy z 19. storočia, prvej Československej republiky aj socializmu,
jednou z najznámejších pamiatok je Modrý kúpeľ z 19. storočia,
v Turčianskych Tepliciach sa narodil maliar Mikuláš Galanda, z jeho vily sa stala galéria,
v pričlenenej obci Diviaky sa nachádzajú dva kaštiele.

Centrum Turčianskych Teplíc je zmesou pôvodnej kúpeľnej architektúry z 19. storočia, stavieb z prvej republiky a prestavieb za bývalého režimu. Zrejme najkrajšou budovou v pôvodnom jadre je viac ako storočný Modrý kúpeľ, až mierne exoticky pôsobiaca osemboká stavba. V pričlenenej kedysi zemianskej obci Diviaky stoja dva kaštiele, starší renesančný a novší rokokový.

Podobne ako iné kúpele na Slovensku, aj teplé pramene v Turci boli známe ešte v stredoveku. V 16. storočí kúpele získalo banské mesto Kremnica, v tom čase jedno z najvýznamnejších miest v regióne. V priebehu storočí povyrastalo niekoľko nových kúpeľných budov, dnes však už neexistujú, keďže ustúpili novším stavbám na konci 19. storočia a v neskorších obdobiach.

K najstarším budovám v meste nepatria kúpeľné domy ani vily, ale niekdajší sirotinec s kaplnkou, pôvodne z 18. storočia. Neskôr bola budova ešte prestavaná. V 19. storočí, keď sa počet kúpeľných hostí rozšíril aj vďaka novej železnici medzi Vrútkami a Zvolenom (1872), vznikol okrem Modrého kúpeľa aj dnešný Kollárov dom a vila, v ktorej sa narodil maliar Mikuláš Galanda. Dnes je v nej umiestnená jeho galéria.

Prvá republika kúpele, vtedy ešte známe pod názvom Štubnianske Teplice, rozšírila o kúpeľný dom Malá Fatra pristavaný ku Kollárovmu domu. Podobne ako Modrému kúpeľu padol za obeť starší Zelený kúpeľ, pre novú prvorepublikovú budovu nezostal stáť murovaný dom zo 16. storočia. Ešte výraznejšie stopy však na centre mesta zanechal socializmus, ktorý výrazne poznamenal pešiu zónu na ulici SNP.

Takmer pätinu obyvateľov Teplíc tvorili za prvej republiky Židia, čo bol jeden z najvýraznejších podielov na severnom Slovensku. Synagóga sa však do dnešných čias nezachovala a aj židovský cintorín na okraji mesta bol v čase mojej návštevy v roku 2008 v dosť zúboženom stave. Napriek tomu, že bol zamknutý a obohnaný vysokým múrom, ťažko sa na ňom hľadal akýkoľvek neporušený pomník.

Diviaky sa stali súčasťou Turčianskych Teplíc za socializmu. K pamiatkam mesta sa tak pripočítal veľký renesančný kaštieľ zo 17. storočia s nárožnými vežami a o storočie mladší rokokový kaštieľ. Dominantou ďalšej pričlenenej dediny Turčianskeho Michala je zas opevnený gotický kostol.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Turčianskych Tepliciach