Vráble - o mestách.sk

*Vráble, vpravo novorománsky kostol z prelomu 19. a 20. storočia a vľavo fara, ktorá bola pôvodne kaštieľom.*

Za prvej Československej republiky boli okresným mestom, budovu úradu projektoval Milan Michal Harminc,
zachovala sa aj bývalá octáreň rodiny Polakovcov z 19. storočia a kaštieľ z 18. storočia, ktorý slúži ako farský úrad.

Vráble sú malé mestečko neďaleko Nitry. V stredoveku a začiatkom novoveku ho ovládala cirkev a zemepáni. V 17. storočí vo Vrábľoch postavili zemný hrad, ktorý sa však neudržal pred nájazdmi Osmanov. V druhej polovici 19. storočia, ale aj neskôr, časť obyvateľov mesta pracovala v octárni, ktorú vlastnila židovská rodina Polakovcov. Za prvej československej republiky boli s 3300 obyvateľmi sídlom okresu a vzniklo tu niekoľko budov pre nové úrady.

V centre mesta sú väčšinou prízemné domčeky, na budove octárne je dodnes pamätná tabuľa na Polakovcov. Historické budovy v centre pochádzajú z 19. alebo 20. storočia. Platí to aj o kostole, ktorý na prelome 19. a 20. storočia postavili v neorománskom štýle namiesto staršieho gotického chrámu.

Staršia, aj keď prestavaná, je budova barokového kaštieľa hneď vedľa kostola, už od 19. storočia tam sídli farský úrad. Cirkevnú prediálnu stolicu, ktorá v meste dlho pôsobila, na Hlavnej ulici ešte reprezentuje stoličný dom z prvej polovice 19. storočia. Na kraji ulice je aj banka zo začiatku 20. storočia, za prvej republiky tam bola pobočka Zlatomoraveckej agrárnej banky. Židovskú komunitu pripomína ešte jej cintorín, synagógu zbúrali krátko pred pádom komunizmu v roku 1989.

Prvú republiku pripomína bývalý okresný úrad, podpísal sa na ňom známy architekt M.M. Harminc. Budova stojí na Moravskej ulici, ktorá nesie názov po moravských kolonistoch Vrábeľ z 18. storočia. Československá republika tu mala v roku 1938 zvlášť emotívny koniec – ešte v októbri stihli vysadiť pri oslavách 20. výročia republiky na Hlavnej ulici lipy, krátko na to už Viedenská arbitráž Vráble pričlenila k Maďarsku, hoci väčšinu obyvateľov tvorili Slováci.

Zo zemného hradu, ktorý v 17. storočí nezvládol nápor Turkov, nezostalo nič. Archeológovia ho hľadali v lokalite Fidvár, kde sa nachádzalo rozsiahle praveké sídlisko z doby bronzovej. Podľa archeológov tam mohlo žiť prinajmenšom tisíc ľudí, čo bolo v tej dobe mimoriadne veľa. V časti Dyčka možno vidieť Váradyho kúriu z 19. storočia.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť vo Vrábľoch