Zimný prístav v Ružinove
  • Radnica a kaštieľ v Prievoze,
  • historické budovy prístavu,
  • cvernovky v Ružinove a plynáreň na Nivách.

Druhý bratislavský okres zaberá juhovýchodnú časť Bratislavy. Jeho najväčšou časťou je Ružinov s 80-tisíc obyvateľmi, okrem toho ho tvoria dve kedysi samostatné obce Podunajské Biskupice a Vrakuňa. Medzi zaujímavosti sa dá zaradiť niekoľko kaštieľov a predvojnové budovy tovární, z ktorých časť padla za obeť developerským projektom.

Historickou časťou Ružinova je pôvodne samostatná obec Prievoz. V čase pričlenenia k Bratislave v roku 1946 mala viac ako 8000 obyvateľov, bola teda väčšia než nejedno mestečko na Slovensku. Uprostred Prievozu stojí kaštieľ z prelomu 19. a 20. storočia, ktorý pôvodne patril rodine Csákyovcov a dnes jeho priestory využíva ženská rehoľa. Prievoz sa rozrastal najmä za prvej republiky a z tohto obdobia pochádza i jeho zaujímavá, aj keď značne schátraná budova radnice.

Na území Ružinova zostalo ešte niekoľko starých tovární, ktoré začiatkom 20. storočia tvorili dôležitú súčasť bratislavského priemyslu. Jednou z najkrajších je bývalá cvernovka Danubius zo začiatku 20. storočia na Trnavskej ulici. Fabriku sa však po prestavbe začlenila do areálu nových výškových budov, pričom okolité budovy padli. Podobný osud mala aj druhá cvernovka na Páričkovej, hlavné budovy sa stali pamiatkami, ďalšie však zbúrali.

Ďalšie továrne však dopadli horšie – budovy Kabla z konca 19. storočia nedávno napriek protestom zbúrali v roku 2007 a podobne dopadla i výrobňa bakelitu Gumon. Namiesto nich vyrástli mrakodrapy. Neexistuje už ani rafinéria Apollo, keďže ju zbombardovali za druhej svetovej vojny.

Na Martinskom cintoríne v Ružinove je náhrobok prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa, ktorého popravili za spoluprácu s nacistami. Prezidentov hrob sa viackrát stal dejiskom stretnutí extrémistov a skinheadov. Tisove pozostatky, pokiaľ skutočne boli pravé, keďže okolo nich bolo viacero nejasností, však katolícka cirkev pochovala na hrade v Nitre.

V Podunajských Biskupiciach, kde bolo v minulosti silne zastúpené maďarské obyvateľstvo, stoja dva kaštiele. Oba sú prestavané – kaštieľ z 18. storočia sa stal súčasťou nemocnice a druhé panské sídlo v neďalekej osade Lieskovec slúžilo ako sklad aj ako byty. Podunajské Biskupice mali v stredoveku charakter poddanského mestečka a okrem rodinných domov sa v nich dodnes dá nájsť i niekoľko poschodových historických budov. Jednou z nich je miestny úrad zo začiatku 20. storočia. Biskupický kostol má ešte románske korene.

Najmenej pamiatkovou časťou okresu Bratislava II je Vrakuňa. Staršie stavby tam reprezentujú kaplnky a kostolík. Vrakuňu i Podunajské Biskupice poznačila za komunizmu výstavba sídliska Dolné Hony, ktorá radikálne zmenila zloženie obyvateľstva.

Podrobné informácie o ďalších častiach mesta:


Čo sa dá navštíviť v druhom bratislavskom okrese


Zaujímavé články o druhom bratislavskom okrese


Fotogaléria

Fotografie sú z roka 2013 a 2008.