Holíčsky zámok
  • Najväčšou pamiatkou je zámok Františka Lotrinského obklopený vodnou priekopou,
  • zachovali sa budovy manufaktúry na výrobu fajansy z 18. storočia aj ďalšie priemyselné pamiatky – liehovar, sýpka a vodný mlyn.
  • na kopci nad mestom stojí posledný historický veterný mlyn na Slovensku.

Prechádzka po Holíči návštevníka vráti do 18. storočia k prvým uhorským manufaktúram. Toto záhorské mestečko pri rieke Morave totiž vyrástlo najmä po tom, čo si manžel Márie Terézie, rímskonemecký cisár František Lotrinský, vybral tunajšiu pevnosť za svoje letné sídlo. Bývalý protiturecký hrad zmenil svoju tvár na barokový zámok, na hlavnej ulici sa stavali honosné domy a remeselníci začali v prvej manufaktúre vyrábať jemnú keramiku nazývanú fajansa. Návrat v čase o dve a pol storočia však komplikuje mnoho panelákov a socialistických stavieb, ktoré sa dostali do historického centra.

Rozsiahly zámok s pravidelným pôdorysom, ktorý ukrýva okrem iného sálu vyzdobenú v čínskom štýle, je dodnes najvýraznejšou budovou mesta. Dve veľmi podobné budovy fajansovej manufaktúry lemujú hlavnú ulicu z oboch strán. Za jednou z nich sú umiestnené niekoľkometrové záhadné balvany, ktoré sa našli v 80. rokoch. Francúzsky výskumník Charles-Tanguy Le Roux ich označil za praveké megality zo zaniknutého kultového miesta. Viacerí slovenskí archeológovia boli skeptickí.

Pôvodný predfrantiškovský Holíč pripomína aj gotický kostol Božského srdca, ktorý obyvatelia Holíča využívali v stredoveku ako farský kostol. Stojí bokom od hlavnej ulice na Námestí mieru, inak už dosť zmodernizovanom a zbavenom pôvodných prízemných domčekov. Nástupca tohto kostola, kostol sv. Martina s kláštorom kapucínov z 18. storočia, sa od neho nachádza niekoľko desiatok metrov vzdušnou čiarou na rohu Bratislavskej ulice a Námestia sv. Martina. Hlavná a vďaka kamiónom a autám i rušná Bratislavská ulica ponúka pohľad na obecný dom, pôvodne zo 17. storočia, dnes však secesne prestavaný.

Zaujímavé pamiatky z počiatkov uhorskej veľkovýroby sa dajú nájsť v rôznych častiach mesta. Časy Františka Lotrinského pamätá i nápadne veľká sýpka na kopci neďaleko židovského cintorína, ktorý zas patrí k najväčším na Záhorí. Keď som bol v Holíči prvý raz, dalo sa k niektorým židovským hrobom dostať len tak, že sa bolo treba doslova plaziť popod husté kríky a stromčeky. Kroviny však postupne odstránili. Pár krokov od židovského cintorína na kraji lesíka stojí posledný historický veterný mlyn na Slovensku.

Na Hodonínskej ulici neďaleko zámku zas stoja ďalšie technické pamiatky. Prvou je vodný mlyn zo 16. storočia, druhou zas liehovar z konca 19. storočia. V tomto čase už patril Holíč k väčším mestám na Slovensku. V roku 1900 mal takmer 6000 obyvateľov, takmer o tisícku viac ako súčasné okresné mesto Skalica. Práve Holíč bol v 19. storočí sídlom slúžnovského úradu a do Skalice sa okres presunul až po vzniku prvej republiky. Socializmus poznačil Holíč viac ako Skalicu. Výstavbou jedného zo sídlisk prišiel o viacero starých domov, zbúrali aj synagógu.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Holíči

Zaujímavé články o Holíči

Fotogaléria

Novšie fotografie sú z roku 2024 alebo z roku 2019. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, facebookového profilu Starý Holíč, webu pivovaru a webu mesta Holíč.