(Lorinčík, Luník IX, Myslava, Pereš, Poľov, Sídlisko KVP, Šaca, Západ)

- Dva kaštiele a vodný mlyn v mestskej časti Šaca neďaleko U. S. Steelu,
- historický pivovar v Myslave,
- k okresu patrí aj sídlisko Luník IX.
Začnime tým pekným. Ako úvodnú fotografiu som si vybral rokokový kaštieľ Semseyovcov v mestskej časti Šaca. Semseyovcom táto obec s prestávkami patrila od čias Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437) a kaštieľ dali postaviť v roku 1776. Naoko pôsobí ako obrovský, je to však šikovná ilúzia. Predstavte si ho bez okrúhlej rytierskej sály vymaľovanej košickým maliarom Erasmom Schröttom a bude vám pripadať o poznanie menší.
Schrött to s ilúziami vedel. V bývalom jezuitskom kostole na košickej Hlavnej ulici namaľoval v roku 1797 hlavný oltár tak, že vyzeral ako skutočný.
Rokoko sa rozšírilo po Európe z Francúzska, takže možno na chvíľu zabudnete, že ste v Šaci neďaleko košických oceliarní.
Naše domáce pomery si priblížite, ak sa zbežne pozriete na jeho históriu. Turistický sprievodca Milan Kolcun v článku pre Košice Dnes spomína, že za socializmu kaštieľ slúžil ako hydináreň. Bolo to podľa neho aj cítiť. V roku 1998 sa pamiatku pokúsili získať podvodníci pomocou falošných dokumentov.
Nakoniec však kaštieľ prevzal v roku 2001 iný majiteľ. Po rekonštrukciách sa v ňom organizujú svadby a dá sa dohodnúť aj prehliadka.
Kostol v Šaci vznikol podľa pamiatkového úradu ešte pred rokom 1275. Je tak starší než Dóm svätej Alžbety. Pamiatkari uvádzajú gotiku ako prevládajúci sloh, hoci v 19. storočí prešiel novogotickou prestavbou.

Šaca má ešte jeden kaštieľ, ktorý pôvodne stál v samostatnej dedine Buzinka. So Šacou sa táto obec zlúčila podľa webu mestskej časti až v roku 1943. Neboli však od seba ďaleko, oba kaštiele delí vzdušnou čiarou približne 500 metrov. Tento druhý, klasicistický kaštieľ z konca 18. storočia, nazývajú aj Zichyovský. Zichyovci ho však získali až v poslednej tretine 19. storočia a za prvej republiky slúžil ako škola.
Oproti kaštieľu si určite všimnete Slávikov mlyn. Podľa pamiatkového úradu fungoval ako súkromný až do 50. rokov 20. storočia napriek nevôli úradov. Vnútorné zariadenie potom majitelia odmietli predať, vďaka čomu sa zachovalo dodnes.
Druhý košický okres zahŕňa aj ďalšie pôvodne samostatné dediny. Myslavský kostol pochádza pôvodne zo 14. storočia a podľa pamiatkového úradu ho postavili nemeckí kolonisti. V súčasnosti je barokovo-klasicistický. Keď som ho fotil, okoloidúci ma upozornil, že kostolné hodiny ako jedny z mála idú presne, pretože sa o ne stará napriek svojmu vysokému veku jeden pán.
V 19. storočí v Myslave fungovala približne 20 rokov železná maša. Mestská časť na svojom webe píše, že po výstavbe železnice už nedokázala konkurovať bohatším podnikom. Z budov zostali postupne len múry, pivnice a trosky z vypálenej rudy. „Holé múry ľudia rozobrali a z nich si postavili nejeden dom v obci,“ dodáva mestská časť.
Idyla Myslavy sa končí hneď na susednom kopci, kde aj v čase písania tohto článku stále fungovala skládka odpadu.

Kostol v Poľove postavili v 19. storočí a nahradil tamojší drevený kostolík. V Lorinčíku má Kostol svätého Vavrinca na veži uvedený rok 1932, jeho predchodcom bol kostolík z roku 1813. Názvy mestskej časti a kostola spolu súvisia. Po maďarsky sa svätý Vavrinec povie Szent Lőrinc, a tak sa aj Lorinčík v 15. storočí nazýval. Ešte skorším pomenovaním obce však bol Vyšný Gord.
Z Lorinčíka pochádzala Alžbeta Hervayová, vlastníčka lesných pozemkov neďaleko obce. V roku 1937 ich od nej odkúpil Jarolím Holešovský a 37 spoločníkov. Okresný úrad im o rok neskôr vydal povolenie na výstavbu novej obce, a tak vznikla dnešná mestská časť Pereš s veľkými záhradami a ulicami, ktoré sa križovali v pravých uhloch. Podľa webu Pereša sa počítalo aj s centrálnym námestím, no za socializmu namiesto toho pozemky rozdelili záhradkárom.
Sídlisko Západ, nazývané aj Nové Mesto alebo Terasa, začali stavať v roku 1962. So zhruba 36-tisíc obyvateľmi bol Západ v roku 2025 podobne ľudnatý ako napríklad Považská Bystrica. Sídlisko Košického vládneho programu (KVP) je novšie, vznikalo zhruba od roku 1980.
A čo Luník IX? Hovorilo sa, že vznikol v 70. a 80. rokoch ako experimentálne sídlisko pre policajtov, vojakov a Rómov, čo pochádzalo zo skratky ABC interpretovanej ako armáda, bezpečnosť a Cigáni. Ondrej Ficeri vo svojej štúdii o zrode sídliska však napísal, že takáto koncepcia sa v dobových dokumentoch vôbec nespomínala a uzavrel, že ide o legendu.

Aj ja som sa na tomto webe dopustil tohto „ABC“ omylu.
Socialistickí zástupcovia mesta naozaj riešili, kam Rómov umiestniť. Zbúrali totiž lokalitu nazývanú Tábor neďaleko centra, ktorú tradične Rómovia obývali. Vtedajší mestskí funkcionári tvrdili, že celoštátna politika rozptyľovania rómskeho obyvateľstva po celom meste nefunguje, a preto sa snažili sústrediť ich na jednom mieste. Podľa Ficeriho pritom dostali varovanie, že podobné sídlisko na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote situáciu len zhoršilo.
Poloha Luníka IX, oddelená výpadovkou od zvyšku mesta, sa na to hodila, aj keď podobné miesta existovali v Košiciach aj inde. Už v 80. rokoch bolo sídlisko sčasti rómske. Na geto sa však premenilo až v 90. rokoch, keď za primátora a neskoršieho prezidenta Rudolfa Schustera prijalo mestské zastupiteľstvo Koncepciu bývania pre neplatičov, bezdomovcov a neprispôsobivých občanov, ktorá počítala s dostavbou Luníka IX ako ich priestoru.
Čo horšieho sa ešte mohlo stať? Napríklad toto. V roku 2010 pri búraní zdevastovaných panelákov nedostali ľudia bez zmlúv alebo s nedoplatkami náhradné bývanie. Pri Luníku IX tak vznikla nelegálna osada Mašličkovo, kde si požiare vyžiadali životy viacerých detí.
Netreba však zabúdať ani na aktivity ľudí, ktorí menili veci k lepšiemu. V roku 2000 začal Anton Koleno na Luníku s podporou Pavla Hricu rozvíjať rómsky skauting. O dva roky neskôr sa rómski skauti stali súčasťou Slovenského skautingu a ich oddiely fungujú aj v ďalších lokalitách východného Slovenska.
V úplných začiatkoch som sa zúčastnil na prezentačnej akcii. Keď sme začali na ihrisku hrať hru s tenisovou loptičkou, k našej skupinke sa postupne pridávali ďalšie a ďalšie deti, až kým, mal som taký dojem, nebolo na mieste celé sídlisko. Nikdy predtým ani nikdy potom som pri práci s mládežou nezažil, že by sa niekto tak veľmi chcel hrať.
A tenisovú loptičku mi vrátili.
Pramene:
…zoznam pamiatok na stránke Pamiatkového úradu SR
…Ondrej Ficeri: Luník IX, zrod rómskeho geta. Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, 2022.
…Katarína Kolbiarz Chmelinová: Iluzívny oltár Erasma Schrötta z roku 1797 v kontexte mecenátu pojezuitských úprav univerzitného Kostola Najsvätejšej Trojice v Košice. In: Katarína Kolbiarz Chmelinová – Katarína Beňová (eds.): Umenie a umelci v meste okolo roku 1800. Bratislava, 2023.
…Milan Kolcun: Šačiansky skvost: Nádherné sídlo Semseyovcov komunisti zmenili na družstevnú liaheň a výkrmňu hydiny. Košice Dnes, 2015.
…Róbert Bejda: Kaštieľ v Šaci predali za 15 miliónov korún. Majitelia o tom netušili. Korzár, 2021.
…weby mestských častí Luník IX, Lorinčík, Myslava, Pereš, Poľov, Šaca a Západ.
Podrobné informácie o ďalších častiach mesta:
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v druhom košickom okrese
- rokokový kaštieľ v Šaci (neslúži ako múzeum, ale podľa jeho webu sa dá po dohode navštíviť)
- výmenníky (kultúrne centrá) (veľká časť sa nachádza na sídliskách Západ a KVP – Obrody, Brigádnická, Ľadová, Wuppertálska)
Zaujímavé články o druhom košickom okrese
- Ako kaštieľ v Šaci slúžil za komunizmu aj ako liaheň a výkrmňa hydiny (Košice Dnes, 2015)
- Ako v roku 1998 predali kaštieľ v Šaci podvodníci (Korzár, 2021)
- Ako sa z Luníka IX stalo geto (Aktuality, 2021)
- O zrode Luníka IX (Ondrej Ficeri, SAV, 2022)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2024 a 2025. Popisy k fotkám sú podľa stránky Pamiatkového úradu SR a stránky keturist.sk.

















