Piešťany - o mestách.sk

*Komplex napoleonských kúpeľov. 19. storočie. Kúpeľný ostrov.*

Veľká časť historických kúpeľných domov, hotelov či viliek pochádza z 19. a prvej polovice 20. storočia, keď v kúpeľoch pôsobila rodina Winterovcov,
pôvodné Piešťany s kostolom sv. Štefana z 19. storočia sú dnes tichou štvrťou a od kúpeľov sú vzdialené,
priemyselné pamiatky reprezentuje elektráreň neďaleko železničnej stanice a mlyn.

Piešťany sú najväčšie slovenské kúpeľné mesto. V centre a na Kúpeľnom ostrove stoja desiatky historických kúpeľných domov, hotelov, viliek či iných historických budov. Veľká časť z nich pochádza z konca 19. a prvej polovice 20. storočia, keď mala kúpele v prenájme spoločnosť Alexandra Wintera a jeho synov.

Liečivé účinky termálnej vody pri Piešťanoch boli známe ešte v stredoveku, trochu podnikateľskej iniciatívy im však dali až začiatkom 19. storočia Erdödyovci. Z ich obdobia pochádza napríklad komplex kúpeľných budov s názvom Napoleon, ktorý začali rozširovať v 20. rokoch 19. storočia a dnešnú podobu dostal v rokoch 1861-2. Ich dielom bola aj prestavba bývalého panského hostinca na Winterovej ulici.

Ešte výraznejší rozmach zažili Piešťany po tom, čo si kúpele v roku 1889 prenajala podnikateľská rodina Winterovcov. Najznámejšie budovy ako hotel Thermia Palace, kúpeľný dom Irma, Kúpeľná dvorana, bývalý hotel Grand Royal (neskôr Slovan), ale aj celé ulice v centre mesta vyrástli práve v tomto období. Honosný hotel Thermia Palace z roku 1912 na ostrove si obľúbil napríklad bulharský cár Ferdinand I. Mnoho budov v centre mesta vyrástlo v secesnom alebo eklektickom štýle, príkladom je poschodový dom nazývaný Zelený strom, v ktorom Winterovci bývali. Ulica, na ktorej stojí, je pomenovaná práve po Winterovi a z veľkej časti je zastavaná historickými budovami.

Winterovci držali kúpele aj za prvej Československej republiky. Vtedy už boli Piešťany pomerne veľké mesto (aj keď oficiálne boli len obcou), mali zhruba 10-tisíc obyvateľov a viac ako dvakrát toľko kúpeľných hostí. Mnohí prichádzali z exotických krajín, napríklad z Indie či Orientu. Už pred druhou svetovou vojnou v Piešťanoch fungovalo letisko, železnicu medzi Bratislavou a Žilinou postavili ešte polstoročie predtým. Viacero hotelov vo funkcionalistickom štýle vyrástlo v 20. či 30. rokoch, za prvej republiky postavili i jeden zo symbolov Piešťan – Kolonádový most cez Váh medzi centrom a ostrovom od Emila Belluša, na ktorom turisti radi kŕmia čajky. Keďže ho Nemci za druhej svetovej vojny vyhodili do vzduchu, za socializmu ho museli sčasti stavať znova. Socha Barlolámača stojaca pred mostom je z roku 1933.

Ani pred druhou svetovou vojnou neboli Piešťany čisto kúpeľným mestom, ale mali aj svoj priemysel. Dodnes sa zachovala budova dieselovej elektrárne neďaleko stanice či mlyn z čias prvej svetovej vojny medzičasom prestavaný na byty. V Piešťanoch nechýbala židovská komunita, zostali po nej dva cintoríny. Obdobie Winterovcov sa skončilo za Slovenského štátu – kúpele boli vyvlastnené a Ľudovíta Wintera pre jeho židovský pôvod uväznili v Terezíne.

Pôvodné Piešťany boli a sú od dnešného kúpeľného centra mesta pomerne vzdialené. V stredoveku patrili miestnym zemepánom, napríklad Mikulášovi Kontovi, Thurzovcom alebo Forgáčovcom, Erdödyovci ich získali rovnako ako Hlohovec v roku 1720. Dnes je to tichá a pokojná časť mesta s rodinnými domami a turisti tam príliš nechodia. Medzi pamiatky sa dá zaradiť katolícky kostol sv. Štefana z rokov 1831-2, ktorý stojí na mieste pôvodného chrámu, na Detvianskej ulici sa zachovali múry kláštora johanitov.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Piešťanoch