Bývalý župný dom z 19. storočia dnes slúži ako radnica. Šahy boli za Uhorska župným mestom, potom sa nestali ani okresným.
  • V stredoveku tunajší kláštor overoval listiny, v 19. storočí sa stali sídlom Hontianskej župy,
  • námestie lemujú domy z 19. a 20. storočia,
  • v meste sa zachovali aj dve synagógy a dva židovské cintoríny.

Šahy boli v 19. storočí centrom Hontianskej župy. Hoci napriek tomu nepatrili medzi väčšie slovenské mestá, majú pomerne ucelené historické centrum s niekdajším župným domom, budovami bývalých hotelov či bánk a aj s dvomi židovskými synagógami. Staršie historické obdobia reprezentuje kostol, ktorého múry pamätajú časy známeho stredovekého kláštora.

V stredoveku sa Šahy rozvíjali okolo pomerne významného kláštora. Ešte v 13. storočí ho založil rod Hunt-Poznanovcov. Kláštor slúžil ako takzvané hodnoverné miesto, kde sa dala overiť pravosť cenných listín. Neskôr sa tu dokonca redigovalo aj niekoľko kníh, a to v čase prepošta Ferenca Fegyvernekiho známeho nielen v Uhorsku, ale aj v Európe. Pôvodne gotický kostol a kláštorná sýpka dodnes predstavujú dominantu mesta. Na budovách sa stavebnými úpravami podpísali aj jezuiti, ktorí v Šahách pôsobili v 17. a 18. storočí.

V 19. storočí sa Šahy stali sídlom Hontianskej župy, čo si vyžiadalo aj stavbu župného domu. Po dlhých peripetiách a hádkach, kde by mal stáť a ako bude vyzerať, ho nakoniec mohol cisár František Jozef slávnostne otvoriť v roku 1857. V ďalších rokoch vyrástli na námestí poschodové budovy hotelov Pannónia a Lengyel, ako aj dom Salkovských. Napriek tomu, že v meste fungovalo viacero spolkov a inštitúcií, Šahy za Uhorska nepresiahli 5000 obyvateľov a podľa veľkosti ani zďaleka nepatrili k najväčším mestám na území dnešného Slovenska.

Na mesto sa dá pozrieť i zhora, výhľad poskytuje kalvária zo začiatku 20. storočia. Železničná stanica je od mesta oddelená a nachádza sa aj so starým židovským cintorínom doslova pár metrov od hranice s Maďarskom. Hoci židovská komunita v Šahách nepatrila pred prvou svetovou vojnou k najvýznamnejším, ostali po nej dve synagógy. Menšia, o ktorej rekonštrukciu sa zaslúžil psychiater Péter Hunčík, slúži na výstavy a koncerty, väčšia, ktorá za komunizmu slúžila ako diskotéka a stratila skoro všetky ozdobné prvky, v čase mojej návštevy chátrala.

Za komunizmu stavali v Šahách paneláky pre zamestnancov ropovodu v neďalekej Tupej a iné priemyselné podniky, nakoniec sa však mesto vyhlo príliš veľkým budovateľským zásahom. Námestie preto zostalo tvorené zväčša historickými budovami, príliš zmenené nie sú ani okolité ulice. Hoci predsa, pokoj námestia narušuje autobusová stanica a kamióny či autá prechádzajúce do susedného Maďarska. V porovnaní s Levicami je v Šahách ešte výraznejší podiel obyvateľov maďarskej národnosti. Predstavuje necelých 60 percent.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Šahách

Zaujímavé články o Šahách

Fotogaléria

Fotky sú z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, dokumentu o ochrane pamiatkovej zóny, Slovak Jewish Heritage, IAJGS, historických pohľadníc a publikácie František Danis: Šahy – pohraničné mesto.