Sereď - o mestách.sk

*Bývalý zberný tábor pre židovské obyvateľstvo, dnes múzeum holokaustu. Kasárenská ulica*

Za Slovenského štátu pri stanici fungoval pracovný a zberný tábor pre židovské obyvateľstvo, dnes je z neho múzeum holokaustu,
centrum za socializmu výrazne prestavali, zachoval sa však mestský dom, pivovar či domy pri cukrovare,
židovskú komunitu pripomína cintorín a kúpele mikve, synagógu zbúrali v roku 2002 pre novú telocvičňu.

Sereď bola v minulosti charakteristická vodným hradom, známym cukrovarom, židovskou menšinou a historizujúcim centrom. V roku 1846 sa stala konečnou stanicou konskej železnice z Bratislavy a Trnavy. Súčasné mesto je už typické najmä socialistickou architektúrou. Tá poriadne preorala aj niekdajší stred mesta a príliš veľa pôvodného nezanechala.

Vodný hrad, ktorý bol v 16. a 17. storočí protitureckou pevnosťou a neskôr patril Eszterházyovcom, dodnes stojí v parku pri Váhu na kraji mesta. Nazýva sa síce šintavský, no v skutočnosti leží v Seredi. Poznamenaný je najmä klasicistickými úpravami a dlho chátral. Do jeho opráv sa pustilo občianske združenie Vodný hrad.

Z centra mesta zostalo máličko. Rohový mestský dom na Námestí republiky (dnes aj v minulosti slúžil ako mestský úrad) je zrekonštruovaný, v jeho susedstve však stojí nielen Fándlyho fara s múzeom, ale aj panelák a veľká socialistická Jednota. Poschodovú budovu židovskej školy zbúrali v 80. rokoch 20. storočia, podobne ako aj množstvo ďalších výstavných domov patriacich obchodníkom či prvorepublikovým podnikateľom na hlavnej ulici.

Búranie sa úplne nezastavilo ani po nežnej revolúcii. V roku 2002 zrovnali so zemou synagógu. Bola síce dosť prestavaná, avšak posledná v tejto časti západného Slovenska. Dôvod bol, že miestna telovýchovná jednota potrebovala novú telocvičňu. Na Kúpeľnom námestí sa zachovali židovské kúpele – mikve zo začiatku 20. storočia, je to malá prízemná budova.

Na hlavnej Štefánikovej ulici sa dá zastaviť pri katolíckom kostole z konca 18. storočia, oproti nemu sa zachovalo niekoľko pôvodných domov nadväzujúcich na mestský úrad. Neďaleko stojí vilka zo začiatku 20. storočia. Spomedzi priemyselných pamiatok prežil pivovar medzi rodinnými domami na Pivovarskej ulici. Na Cukrovarskej ulici stále stojí kolónia poschodových domov pre zamestnancov seredského cukrovaru ešte spred prvej svetovej vojny a vedľa nej je za vysokým múrom rozsiahly židovský cintorín. Spoznať sa dá ľahko podľa Dávidovej hviezdy na bývalej obradnej sieni.

Za Slovenského štátu bol v Seredi v kasárňach hneď pri železničnej stanici jeden z táborov, kde muselo židovské obyvateľstvo pracovať a odvážali ich odtiaľ do vyhladzovacích táborov. Dnes je z neho múzeum holokaustu a chodievajú tam školské exkurzie.

Po socializme v Seredi zostalo v Seredi okrem zbúraných pamiatok a nových budov ešte jedno dedičstvo – hromada odpadu po výrobe niklu z albánskej suroviny, ktorá sa dá spozorovať aj z hlavného cestného ťahu z Trnavy do Nitry. Niklová fabrika sa začala rozbiehať na začiatku 60. rokov a po revolúcii skrachovala.

Aj keď je Sereď súčasťou silne maďarského okresu Galanta, v meste žijú takmer samí Slováci. Na tunajšej železničnej stanici vystupovali aj mnohí Slováci z Maďarska, ktorí sa do regiónu prisťahovali po druhej svetovej vojne počas výmeny obyvateľstva. Na stanici to pripomína pamätná tabuľa.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Seredi