- Po vzniku prvej Československej republiky patrila k územiu, ktoré si nárokovalo Poľsko,
- do 60. rokov 20. storočia bola sídlom okresu, hoci dnes patrí k najmenším mestám na Slovensku,
- kostol má stredoveký pôvod, synagóga je výrazne prestavaná.
Máloktoré mesto na Slovensku je také zabudnuté a odľahlé ako Spišská Stará Ves. Mestečko leží pri poľských hraniciach a je centrom regiónu zvaného Zamagurie. Od zvyšku Slovenska ju oddeľujú kopce pohoria Spišská Magura, prístupové cesty tak vedú cez hory. Centrum Spišskej Starej Vsi, ktorá je zároveň tretím najmenším mestom na Slovensku, tvoria väčšinou prízemné domy a pôvodne stredoveký katolícky kostol.
V stredoveku patrila Spišská Stará Ves najprv rodu Lomnických, neskôr Viliamovi Drugethovi a od 14. storočia kartuziánskym mníchom z Červeného Kláštora. Mestečko malo trhové výsady, na rozdiel od ostatných spišských miest však nezískalo také rozsiahle mestské práva. Po vymretí kartuziánov ju držali členovia viacerých šľachtických rodov, napríklad Magócziovci či Štefan Thököly, neskôr pripadla opäť kláštorným bratom, tentoraz však kamaldulom. Od ostatných spišských miest sa jej vývoj tiež líšil v tom, že tam nežilo príliš veľa Nemcov a preto sa po rozšírení protestantizmu v 16. storočí veľmi rýchlo vrátila ku katolíckemu náboženstvu.
V 19. storočí bola Spišská Stará Ves okresným mestom, po vzniku prvej Československej republiky sa stalo Zamagurie sporným územím, ktoré si nárokovalo Poľsko. Na niekoľko dní mesto obsadila poľská armáda a neskôr tam sídlili členovia poľskej plebiscitnej komisie. Obyvateľstvo bolo prevažne slovenské a poľské aktivity až taký úspech nemali. V roku 1920 medzinárodná komisia pridelila Spišskú Starú Ves Československu, 13 ďalších obcí okresu však predsa len získala Varšava. V Spišskej Starej Vsi zostala nervozita a nedobré spomienky – niektoré národnostné incidenty si vyžiadali aj obete na ľudských životoch.
Hlavná ulica s názvom Ulica SNP sa v historickom jadre rozširuje na šošovkovité námestie. Okolité staršie domy sú väčšinou prízemné, jednoposchodových je len niekoľko. V jednom z nich v roku 2013 otvorili galériu miestneho rodáka maliara Ferdinanda Katonu. Kostol so stredovekými múrmi a vežou stojí neďaleko námestia. Pri autobusovej stanici sa zachovala židovská synagóga, avšak po poslednej prestavbe jej pôvodný účel už nespoznáte. Zoznam zaujímavostí dopĺňa židovský cintorín na Jesenského ulici a stará budova súdu severne od námestia.
Za socializmu Spišská Stará Ves prišla o postavenie okresného mesta, keď sa v roku 1960 stala súčasťou okresu Poprad. Bývalý režim však do predtým takmer úplne poľnohospodárskeho mestečka nasťahoval pobočky niektorých podnikov, Tatrasvitu a Vagónky. Okrem iného to komunistom pomáhalo riešiť problém, že v agrárnom regióne nemala KSČ príliš pevné postavenie a potrebovala preto vytvoriť robotnícku triedu.
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Spišskej Starej Vsi
- Galéria Ferdinanda Katonu (Tatranská galéria)
Zaujímavé články o Spišskej Starej Vsi
- O otvorení galérie Ferdinanda Katonu (TASR, 2013)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2024. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, Slovak Jewish Heritage, IAJGS, webu mesta a knihy Božena Malovcová a kol: Spišská Stará Ves.
