Hevessyho palác a poštový úrad z 19. storočia na Hlavnom námestí.
  • Centrum s budovami z prelomu 19. a 20. storočia ako Hevessyho palác, poštový úrad či hotel Biely kôň,
  • viacero kaštieľov a kúrií v meste aj v častiach Behynce, Starňa a Králik.

Tornaľa patrí k mestám, ktorých historické centrum pochádza z obdobia uhorského hospodárskeho rozmachu na prelome 19. a 20. storočia. V tomto čase vyrástlo takmer celé priestranné námestie a budovy v okolitých uliciach. Predtým sa Tornaľa zaraďovala k menším zemepanským mestečkám. Dodnes to dokumentuje niekoľko kaštieľov a kúrií v meste i v pričlenených okolitých obciach.

Hlavné námestie bolo pôvodne veľkým trhoviskom. V druhej polovici 19. storočia, keď sa Tornaľa stala okresným mestom na novopostavenej železnici z Bánréve do Rožňavy, na ňom začali vyrastať dobové reprezentatívne budovy. Jednou z najväčších je poschodový palác miestneho zemepána Bartolomeja Hevessyho a hneď vedľa neho bývalá pošta v dome Júliusa Fischera. Na námestí stojí aj mestský úrad, ten už však postavili za prvej republiky.

Výstavné budovy v secesnom či eklektickom slohu vyrástli aj na priľahlej Mierovej ulici. Patrí medzi ne napríklad Tornaľská sporiteľňa z konca 19. storočia či bývalý hotel Biely kôň, ktorý rozoznáte podľa podobizne bieleho koňa na priečelí. V podobnom duchu sú postavené i mnohé prízemné rodinné domy na ďalších uliciach – napríklad Štúrovej, Kollárovej či Daxnerovej. Na Poštovej ulici vyrástla v Masarykových časoch zaujímavá budova okresného úradu, v ktorom dnes sídli školský internát.

Tornaľa však existovala aj predtým, než dostala svoju súčasnú podobu. Dlhší čas ju ovládal rod Tornallyovcov, ktorých s mestom spája i meno. Kalvínsky kostol má pôvod v 15. storočí, hoci prešiel viacerými prestavbami. Od čias reformácie si ho udržali kalvíni, patrí tak k málu kostolom v slovenských mestách, ktoré sa počas rekatolizácie v 17. a 18. storočia natrvalo nevrátili do rúk katolíckej cirkvi. Katolíci a evanjelici si svoje chrámy postavili až v 30. rokoch za prvej republiky na Námestí SNP.

Po Tornallyayovcoch zostala v meste kúria, neskôr sa využívala ako detský domov. Zoltán Tornallyay podľa stránky hrady-zamky.sk postavil v 19. storočí aj umelú ruinu v historickom parku, kde v stredoveku stál hrádok. Veľký Szent-Iványiovský kaštieľ donedávna chátral v pričlenenej obci Behynce. Pôvodne ho vlastnilo mesto, no predalo ho. Strecha bola v čase mojej návštevy začiatkom roka 2024 zrekonštruovaná. Ďalšie bývalé šľachtické sídla stoja v častiach Starňa a Králik.

Súčasťou života v Tornali bola pred deportáciami za druhej svetovej vojny aj židovská komunita. Tvorila asi pätinu obyvateľstva a jej členovia vlastnili viacero budov. Pamiatkou na tornaľských židov sú hroby na cintoríne na okraji mesta. Synagógu podobne ako v mnohých iných mestách zbúrali komunisti. Za socializmu v meste postavili textilnú továreň a kúpalisko. Tornaľu však neobišla paneláková výstavba, ktorá, tak ako inde, jej charakter poznačila. Po druhej svetovej vojne Tornali pridelili nový názov Šafárikovo, po revolúcii v roku 1989 sa na rozdiel od iných miest podarilo Tornali vrátiť sa k pôvodnému historickému pomenovaniu.

V Tornali mala tradične prevahu maďarská národnosť, čo v podstate pretrvalo dodnes. Na strednom Slovensku patrí s takmer tromi pätinami k najmaďarskejším mestám. Podiel Rómov sa bez ohľadu na deklarovanú národnosť odhadoval viac než štvrtinu.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Tornali

Zaujímavé články o Tornali

Fotogaléria

Fotky sú z roku 2007 a 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, publikácie Július Cmorej, Imre Gaál: Tornaľa na starých pohľadniciach, NBS a IAJGS.