Pavlínsky kláštor
  • Centrum za komunizmu prestavali, stáť zostal kostol a kláštor pavlínov, evanjelický a kalvínsky kostol či budova súdu a ľudovej školy,
  • pamiatkou na početnú židovskú komunitu sú rituálne kúpele mikve a židovský cintorín, synagógu zbúrali.

Na východnom Slovensku je mnoho miest, kde za komunizmu prestavali veľkú časť historického centra a zničili pritom hlavné historické pamiatky. Ani Vranov nie je výnimkou. Za prvej republiky bol malým a pomerne chudobným takmer trojtisícovým mestom (v roku 1930), napriek tomu mal viacero štýlových prízemných, ale i poschodových budov, kaštieľ a veľkú synagógu. Dnes je hlavná ulica predovšetkým socialistická a najvýstavnejšou pamiatkou zostal kostol a kláštor pavlínov.

Vranov sa od stredoveku vyvíjal ako zemepanské mestečko, postupne získal právo usporiadavať týždenné trhy i každoročné jarmoky. Patril k panstvu neďalekého hradu Čičva, zemepáni však sídlili aj na vranovskom vodnom hrade. Dnes z neho zostali už len neprístupné podzemné priestory ukryté pod budovami gymnázia a obchodnej akadémie. Do 16. storočia panstvo ovládali Rozgoňovci, alebo inak povedané páni z Rozhanoviec neďaleko Košíc. Neskôr to boli okrem iných Báthoryovci a Nádasdyovci a potom Barkócziovci, Zichyovci a Forgáchovci.

Vo Vranove a na Čičve sa v 16. storočí zdržiavala aj legendárna grófka Alžbeta Báthoryová, ktorej sa pripisovali vraždy mladých dievčat a kúpanie v ich krvi. Práve vo Vranove sa vydala za svojho manžela Františka Nádasdyho.

V dnešnom centre Vranova si určite všimnete predovšetkým kláštor pavlínov a vedľa stojaci kostol. Pavlíni prišli do Vranova v druhej polovici 17. storočia v období rekatolizácie, kláštor pochádza práve z tejto éry. Kostol, dnes už bazilika, je starší, aj keď bol upravený v 18. storočí, keď ho ozdobili maľby rakúskeho maliara Johanna Lucasa Krackera. Dodnes sa z nich zachovali len fragmenty. Pôsobenie pavlínov vo Vranove ukončilo nariadenie Jozefa II., ktorý zlikvidoval veľkú časť cirkevných rádov. Vrátili sa až po roku 1989.

Pavlínsky kostol nebol najstarším vranovským svätostánkom. Pôvodný stredoveký kostol stál na inej časti námestia, už začiatkom 20. storočia z neho zostali len ruiny a dnes predstavuje iba archeologickú lokalitu. Kostol pavlínov ešte pred ich príchodom využívali evanjelici, vplyvom rekatolizácie však z mesta prakticky vymizli. Ďalší kostol si postavili až na sklonku prvej republiky, a to v modernom štýle. Zoznam starších cirkevných stavieb ešte dopĺňa predvojnový kalvínsky kostolík a dva ďalšie kostoly z prvej polovice 20. storočia v časti Čemerné.

Židovský cintorín

Veľmi dôležitou súčasťou Vranova bolo židovské obyvateľstvo. Vo východoslovenských zemepanských mestečkách vrátane Vranova sa začalo usídľovať v 18. storočí a v roku 1930 tvorilo takmer tretinu obyvateľstva. O význame židovskej komunity sa dá urobiť predstava pri pohľade na vranovský židovský cintorín. Na svahu kopca nad rodinnými domami a neďaleko nemocnice vidieť stovky náhrobkov, najstaršie sú z 18. storočia. Cintorín niekoľkokrát poškodili vandali.

Veľmi honosnou budovou bola aj vranovská synagóga z 20. rokov. Mala dve veže a tri vstupné portály, dnes by nepochybne predstavovala jednu z dominánt mesta. Jej osud však spečatili komunisti v 80. rokoch pri stavbe sídliska. Nenápadnou, ale pomerne ojedinelou židovskou pamiatkou zostávajú ešte prestavané rituálne kúpele mikve pri modernom gréckokatolíckom kostole. No a nakoniec, ak si návštevník všimne ktorýkoľvek zo zvyšku starých domov v centre mesta, je pravdepodobné, že patril niektorému zo židovských obchodníkov. Príkladom môže byť prízemný Schwartzov dom na ulici Duklianskych hrdinov.

Elektrický mlyn zo začiatku 20. storočia.

Pôvodné centrum Vranova bolo odrazom vývoja mesta najmä v 19. a začiatkom 20. storočia. Vranov bol síce okresným mestom, alebo skôr obcou, ale takmer bez akéhokoľvek priemyslu. Výnimkou boli dodnes zachované mlyny z prvej polovice 20. storočia, veľká časť ľudí živnostníčila alebo sa živila roľníctvom. Domy, s výnimkou napríklad kaštieľa Hadik-Barkóciovcov, hotelov Praha a Tatra či okresného súdu, boli skôr prízemné.

Dnes sa dá vidieť v strede mesta už len zlomok pôvodnej architektúry. Za socializmu sa Vranov spriemyselňoval, po krátkej prestávke sa v roku 1968 znovu stal okresným mestom, tentoraz však už pri niekoľkonásobne menšom počte okresov ako za Uhorska a za prvej republiky. Stalo sa to predovšetkým z ekonomických dôvodov ako pomoc menej rozvinutému regiónu. Centrum mesta sa prestavovalo a namiesto starších domov sa novými dominantami stali mestský či okresný úrad, pamätník SNP, socha s názvom Zelená životu, budova Výrobného družstva Zemplín či hotel Rozkvet. Medzi staršie stavby, ktoré prežili, patrí okrem kostolov a kláštora ešte okresný súd a bývalá väznica. Obe postavili tesne pred prvou svetovou vojnou.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť vo Vranove nad Topľou

  • Nenašiel som múzeum ani galériu, ku ktorým by som mohol pridať link na otváracie hodiny.

Zaujímavé články o Vranove nad Topľou

Fotogaléria

Fotky sú z roku 2023. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, evanjelického farského úradu, stránky qrlink (vranovský virtuálny chodník), webu vranovske.sk a stránky obnova.sk.